História
"Joseph Hubertus Pilates bol jedným z ľudí, ktorí predbehli svoju dobu natoľko, že ich myšlienky nestárnu a majú čo povedať aj o desaťročia neskôr" (Ungarová, 2003). Narodil sa v roku 1880 v nemeckom Düsseldorfe. Ako dieťa trpel častými chorobami a tak sa snažil prekonať svoje chatrné zdravie telesnými cvičeniami. Skúšal to so športom, najmä silovým tréningom, gymnastikou, šermom, boxom. Plával, potápal sa, lyžoval. V 14. rokoch mal už tak dobre vypracované atletické telo, že si našiel prácu ako model pre anatomické výukové tabule. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Anglicku, kde bol internovaný ako ošetrovateľ. Mnohí jeho pacienti pripútaní na lôžko potrebovali rehabilitačnú liečbu a tak začal vyrábať pre nich pomôcky. Vďaka pružinám, ktoré pripevnil na stenu nad ich postele tak mohli posilňovať svaly a ich zdravotný stav sa zlepšoval omnoho rýchlejšie ako u tých, ktorí túto možnosť nemali.
Po vojne sa J. Pilates vrátil do Nemecka, ktoré bolo začiatkom 20. storočia centrom tanca a telesnej kultúry. Tu vytvoril jedinečnú koncepciu pohybovej metódy, ktorou chcel zbaviť svojich študentov telesných obmedzení. Nazval ju Kontrológia a skombinoval v nej západnú a východnú filozofiu s duchovnou orientáciou, dychové cvičenia z jogy s telesnými cvičeniami z gymnastiky a iných športov. Rudolf von Laban, autor najrozšírenejšej metódy záznamu tanca, začal používať niektoré Pilatesove cviky pri výučbe tanca.
Pilates presadzoval "povinnú telesnú kultúru". Jeho najväčšou túžbou bolo vidieť, ako deti v školách po celom svete denne pri cvičení využívajú jeho metódu.
V roku 1926 emigroval do USA. Na lodi, ktorou sa plavil, spoznal zdravotnú sestru Claru, s ktorou sa oženil. Manželia si otvorili štúdio v New Yorku, v budove, kde sídlil New York City Ballet. Tak sa dostala jeho metóda do povedomia umelcov, ktorí si ju veľmi obľúbili a využívali ju. Prilákala aj také tanečné a herecké legendy ako Marthu Grahamovú, George Balanchina, Katharine Hepburnovú, alebo Laurence Oliviera. Aby sa dostala jeho metóda do povedomia aj širšieho spektra ľudí, napísal knihu Return to life through Contrology (Návrat k životu pomocou kontrológie). V nej zhŕňa svoje predstavy a súčasnom živote a o potrebe harmonicky vyváženého života. Venuje sa modernému životnému štýlu, poukazuje na dôležitosť vyváženého držania tela, rozoberá účinky cvičení na krvný obeh, navrhuje zdravé každodenné návyky a postupy týkajúce sa zdravej výživy, dýchania, spánku a telesnej hygieny. Z týchto zásad vytvoril metódu Pilates, ktorú sám popisoval ako "úplnú koordináciu tela, mysle a ducha".
Pilates učil, že rovnováha čerstvého vzduchu, spánku, vyváženej stravy a cvičenia je pre každého mimoriadne dôležitá. Moderný životný štýl považoval za prekážku k dosiahnutiu najlepšieho možného zdravia. Obával sa, že nástrahy modernej civilizácie ako telefóny, autá, ekonomické tlaky, prispievajú k nervozite a oslabujú tak zdravie ľudí. Z týchto dôvodov vyvíjal svoju metódu, aby vyrovnal tieto účinky.
Pilates zahrnul do svojho systému veľa cvikov s cieľom zjednotiť telo a myseľ tak, aby umožnil vedomé ovládanie svalov. Okrem posilňovania svalov, sa zameriaval aj na ohybnosť. Výsledkom používania jeho metódy malo byť: "....povzbudenie ochabnutého krvného obehu k vyššiemu výkonu a účinnejšiemu plneniu svojej úlohy, teda vyplaveniu nahromadených splodín únavy, vzniknutých v dôsledku svalovej a duševnej činnosti. Tým sa prečisťuje mozog a zlepšuje činnosť vôle" (Pilates, 1945). Svoju metódu považoval za viac ako len cvičebný systém a popisoval ju ako proces "ovládnutia vlastnej mysle cestou úplného riadenia svojho tela", čo vedie k zvýšeniu sebadôvery.
J. Pilates vyučoval až do konca svojho života. Po jeho smrti v roku 1967 v jeho práci pokračovala manželka Clara, ktorú preslávil jej výnimočný prístup a schopnosť vysvetliť podstatu každého pohybu. Ďalší žiaci, ktorých vychoval šírili jeho metódu po celom svete. Pilatesova metóda tak získala zaslúžené miesto medzi uznávanými cvičebnými programami.